Dejiny
Novoperzská ríša alebo Ríša Sasánovcov, nazývaná jej obyvateľmi Ērānshahr, bola neskoroantickým predislámským štátnym útvarom s centrom v dnešnom Iráne. Dejiny tejto ríše súvisia úzko s dynastiou Sasánovcov. Novoperzská ríša nadväzuje na staršie štátne útvary s podobnou tradíciou a etnickým zložením na Blízkom východe, predovšetkým na Partskú ríšu Arsakovcov a na Staroperzskú ríšu Achajmenovcov. Po dobu svojej existencie bola Ríša Sasánovcov spolu s Rímskou ríšou a neskôr Byzanciou významnou veľmocou východného Stredomoria.
Za dátum založenia Novoperzskej ríše býva považovaný rok 224, kedy sa Ardašír I., zakladateľ dynastie Sasánovcov, nechal korunovať v Ktésifone a prijal titul Šāhān šāh (Kráľ kráľov). Po definitívnej porážke posledného arsakovského kráľa Artabana IV. získal nadvládu nad veľkou časťou pôvodnej Partie. Zánik Ríše Sasánovcov sa spája s rokom 651, kedy bol po viacnásobnej porážke arabskými vojskami zavraždený posledný vládnuci sasánovský vládca, Jazdkart III. Po dobu svojej viac ako 400-ročnej existencie Ríša Sasánovcov zahŕňala územie od Malej Ázie po indický subkontinent, pričom počas svojho najväčšieho rozmachu jej vplyv siahal od Egyptu a Arabského polostrova po Strednú Áziu.
Éra Sasánovcov je vnímaná ako jedno z najvýznamnejších a najzásadnejších historických období Iránu. V mnohých ohľadoch ju možno označiť za vrchol predislámskej perzskej civilizácie, ktorej vplyv je zrejmý tak v rímskom a neskôr byzantskom priestore ako aj v neskoršej islamskej civilizácii. Politický, ekonomický a kultúrny význam Novoperzskej ríše v priestore západného Stredomoria a Blízkeho východu dokladá jej postavenie veľmoci rovnocennej s Rímskou a neskôr Byzantskou ríšou ako je zachytené v diplomatickej korešpondencií medzi vládcami oboch ríš. Vplyv perzskej kultúry siahal ďaleko za hranice Ríše Sasánovcov do západnej Európy, Afriky, Indie a Číny. Zásadná ovplyvnil predovšetkým stredoveké umenie v Európe a Ázii.
224 – 240/241 – vládne Ardašír I.; zlomil posledné prejavy partského odporu; prijal titul šáhanšáh; Sasánovci ovládajú všetky arsakovské dŕžavy okrem Arménie.
cca 228 – 230 – sasánovské vojska vpadajú do severnej Mezopotámia; neúspešné obliehanie mesta Hatra, málo vzdialeného od rímskych hraníc
231 – rokovania sasánovského posolstva s Rimanmi končia krachom (Ardašír údajne požaduje vydanie starých achajmenovských území v Sýrii a Malej Ázii).
238 – 239 – Ardašír dobýja rímske pohraničné mestá Nisibis a Karrhy a ohrozuje Dura Európos na Eufrate.
240/241 – 271/272 – vládne Šápúr I., syn Ardašíra; jeho prvým krokom je dobytie a rozvrátenie Hatry (smrť tamojšieho kráľa Sanatrúka II.).
243 – 244 – vojna s Rímom končí napriek počiatočným ťažkostiam priaznivo; cisár Philippus Arabs sa zaväzuje k plateniu tribútu.
252 – 253 – vyhnanie Arsakovcov z Arménie a pustošenie pohraničia Rímskej ríše (sasánovský princ Hormizd Ardašír arménskym kráľom).
256 – pád posádkového mesta Dura Európos.
260 – porážka Rimanov v bitke pri Edesse; cisár Valerianus zajatý
po 262 – palmýrsky vládca Odaenathus začína v zastúpení cisára Galliena protiútok a dvakrát preniká až ku Ktésifónu; stabilizácia pomerov na rímsko-perzskom pomedzí.
276 – kráľ Báhrám I. dáva popraviť náboženského reformátora Máního, zakladateľa manicheizmu; v pozadí exekúcie stojí zoroastrický duchovný Kartír.
276 – 293 -vláda Báhráma II.; Kartír získava rozhodujúci vplyv na vnútornú politiku monarchie; získava rôzne funkcie (vrchný móbad); na jeho popud zasahuje kráľ proti iným vieroukám, najmä proti kresťanstvu, manicheizmu, judaizmu a budhizmu.
283 – neúspešný rímsky útok na Perziu
cca 286/287 – arménska línia Arsakovcov sa s rímskou pomocou znova zmocňuje svojho kráľovstva.
296 – 297/298 – kráľ Narsé sa pokúša dobyť naspäť Arméniu, ale Rimania ho porazili a získavajú zvrchovanosť nad Arméniou a Ibériou (Gruzínsko)
309 – 379 – vládne Šápúr II., vnuk Narsého
po 330 – vojenské výpravy proti arabským kočovníkom.
338 – Šápúr obsadzuje Arméniu; začiatok dlhoročného konfliktu s Rímskou ríšou.
338 – 344 a 359 – 363 vojny s Rímom; nakoniec Rimania strácajú Nisibis a Singaru a zaväzujú sa, že nebudú podporovať Arméniu.
340/341 – kráľ sa obracia proti perzským kresťanom, lebo sú považovaný za exponentov Ríma
350 – 358/359 – boje s hunským kmeňom Chioniti.
377 – faktické rozdelenie Arménie na (menšiu) rímsku časť a (väčšiu) perzskú časť (príslušná dohoda je uzatvorená v 80-tych rokoch).
399 – 421 – vládne nábožensky tolerantný Jazdkart I., zvaný Bakazar (Hriešnik).
po 400 – vojny s rôznymi nomádskymi kmeňmi na Východe (predovšetkým s tzv. Heftalitmi či Bielymi Hunmi).
před 421 – kresťanskí radikáli ničia zoroastrický chrám v meste Hormizd-Ardašír v dnešnom Chúzistáne; na nátlak mágov zahajuje Jazdkart nové prenasledovanie.
421 – 422 – vládne Bahrám V., syn Jazdkarta; vedie vojnu s Byzanciom, po uzavretí mieru sa obe strany zaväzujú, že svojim poddaným kresťanského i zoroastrického vyznania zabezpečia náboženskú slobodu
427 – Báhrám V. poráža na Východe Heftalitov a zabíja ich kráľa.
428 – zosadenie arménského kráľa Ardašíra – Arménia spravovaná miestodržiteľmi.
439 – 457 – vládne Jazdkart II.; zásahy do života židovských obcí v ríši.
450/451 – snaha Jazdkartovho ministra Mihra Narsého presadiť v Arménii zaroastrizmus vyvoláva vzburu; sasánovským vojskám sa ju podarí potlačiť.
457 – 459 – boje o trón
459 – 484 – vládne Péróz I.; prvé roky jeho vlády sú v znamení katastrofálneho sucha.
466 – 469 – vojna s Heftalitmi, kráľ Péróz a jeho syn sú zajatí, ale prepustení za výkupné
481/482 – 484 – druhá vojna s Heftalitmi; kráľ Péróz je zabitý; Peržania sa zaväzujú k platbe tribútu.
484 – 488 – vládne Valgaš; štátne záležitosti riadi veľmož Sóchrá.
484 – cirkevný koncil v Gundéšápúre vyhlasuje nestoriánsku formu kresťanstva za záväznú pre veriacich v Perzskej ríši.
488 – 496 – vládne Kavád I., Pérozov syn; k moci sa dostal s pomocou Heftalitov a Sóchráa; jeho cieľom v prvých rokoch vlády je oslabenie moci vplyvných šľachtických rodín (využitie rivality medzi Kármi vedenými Sóchráom a Mihránmi na čele so Šápúrom).
494/495 – za podpory Šápúra posiela Kavád Sóchráa na popravisko.
494/495 – 496 – ľudový kazateľ Mazdak, hlásajúci myšlienky spravodlivého rozdelenia majetku, získava kráľa pre svoju vec; pri následných mazdakovských zmätkoch je okradnutých veľa šľachticov a ich statky sú vydrancované.
496 – veľmoži zbavujú Kaváda I. vlády; Kavád uniká k Heftalitom.
496 – 499 – vládne Kavádov brat Zámásp
499 – 531 – opäť vládne Kávad I.
499 – vojsko Heftalitov dosadzuje Kaváda I. opäť na trón; Mazdak obnovuje svoj vplyv na dvore.
503 – 505/506 – Kavád podporovaný vojskom Heftalitov bojuje s Byzanciou; po zaplatení vysokej čiastky získavajú Byzantínci dobyté územia naspäť.
cca 506 – 516 – útoky nomádskych kmeňov na severovýchodnej hranici ríše.
po 520 – pod vplyvem princa Chusraua sa zhoršuje kráľov vzťah k Mazdakovi a jeho stúpencom.
522/523 – Kavád žiada byzantského cisára, aby adoptoval princa Chusraua, vyhliadnutého dediča trónu; opatrenie má zabezpečiť spojenca pre prípad, že by o vládu usiloval iný z kráľovských synov; Byzantínci žiadosť odmietajú.
527/528 – začiatok novej vojny s Byzanciou.
528/529 – Kavád I. dáva zabiť Mazdaka a jeho čelných prívržencov; mazdakizmus miestami v Iráne prežíva až do čias arabskej nadvlády.
531 – 579 – vládne Chusrau I. Anóšarván; rozsiahle reformy daňového systému a vojska, čiastočné odškodnenie osôb postihnutých mazdakovskými zmätkami.
532 – „večný mier“ s Byzantskou ríšou
540 – 556 – vojny s Byzanciou
cca 557 – 560 – v spojení s tureckým vládcom Istämim dobytie ríše Heftalitov; severnú časť získavajú Turci, dŕžavy na juh od Amudarji Sásánovci.
561 – „päťdesiatričný“ mier s Perziou
570 – dobytie Jemenu a zriadenie perzského vazalského štátu
572 – Byzancia porušuje mier z roku 561; začiatok zdĺhavej perzsko-byzantskej vojny
579 – 590 – vládne Hormizd IV., syn Chusraua; tvrdé zásahy proti šľachte a kňazstvu (údajne 13 600 popráv); vojna s Byzanciou pokračuje.
588 – 589 – Báhrám Čóvén odrazil útok tureckého kráľa menom Šáva.
590 – Báhrám Čóvén revoltuje proti kráľovi; prevrat v hlavnom meste vynáša nakrátko k moci princa Chusraua, syna Hormizdu, ale Báhrám jeho jednotky poráža a dáva sa korunovať za kráľa ako Báhrám VI.; Chusrav uniká Byzantíncom.
591 – s pomocou byzantských vojsk víťazí Chusrau nad Báhrámom Čóvénom a stáva sa vládcom; Báhrám odchádza do exilu k Turkom, kde je čoskoro zavraždený.
591 – 628 – vládne Chusrau II. Parvéz; na severovýchode ríše zakladá jeho strýko Vistám separatistický štátny útvar a vládne tam zhruba do roku 600 ako samostatný panovník.
597/598 – boje s rôznymi etnikami na východe.
602 – zabitie an-Nu‘mána III., vládcu lachmovského štátu na pomedzí perzskej Mezopotámie a pripojenie jeho územia.
603 – zavraždenie cisára Maurikia (602) je Chusrauovi zámienkou na vojnu s Byzanciou a vystupovanie v nej ako pomstiteľ cisára.
604 – prvé lokálne stretnutie medzi Peržanmi a arabskými kmeňmi (bitka pri Dhú Káru).
cca 605 – sasánovské vojská dobýjajú byzantskú Edessu, Amidu, Mardin a Aleppo (Berroiu).
610 – cisár Herakleios Peržanom neúspešne ponúka mier.
611 – 619 – Chusrau II. dobýja od Byzancie Sýriu, veľkú časť Malej Ázie aj Egypt; posvätná kresťanská relikvia – svätý Kríž v Jeruzaleme – sa stává korisťou Peržanov.
622 – cisár Herakleios začína byzantský protiútok (výprava do Arménie)
626 – Chusrauov pokus dobyť v spolku s Avarmi Carihrad končí nezdarom.
627 – cisár Herakleios poráža sasánovského vojvodcu Ráhzáda pri Ninive.
628 – pád Dastagerdu, obľúbenej kráľovej rezidencie; útek Chusraua II., jeho zosadenie a zavraždenie; mier medzi Herakleiom a novým kráľom Kavádom II. Šéroé – Peržania musia vyprázdniť všetky dobyté byzantské dŕžavy.
628 – 630 – vládne Ardašír III., syn Kaváda II., ktorý umrel
630 – 633 – prevrat zosnovaný vojvodcom Šahrvarázom spôsobuje vnútorné zmätky; v rôznych častiach ríše sa krátkodobo ujímajú moci jednotliví členovia sasánovského rodu.
630/631 – definitívny mier medzi Byzanciou a Perziou; vrátenie svätého Kríža.
632 – prorok Mohamed umiera v Medine; väčšina Arábie je pod moslimskou kontrolou.
633 – 651 – vládne Jazdkart III., vnuk Chusraua II.
634 – arabské posolstvo vyzýva kráľa Jazdkarta, aby buď prestúpil na islam, alebo platil kalifovi Umarovi tribút; Jazdkart to odmieta.
636/637 – Arabi vpadajú do Mezopotámie a porážajú sasánovské vojska v bitke pri al-Kádisíjí; pád Ktésifónu.
637 – 640 – arabské vojská postupne prenikajú do iránskych krajov.
642 – v bitke pri Nahávande v Médii je sasánovské vojsko rozdrvené; Jazdkart III. uniká ďalej na východ.
650/651 – Arabi vstupujú do Chorásánu na východe perzskej ríše.
651/652 – násilná smrť Jazdkarta III. znamená faktický koniec sasánovské monarchie; kráľov syn Péróz (III.) sa s čínskou pomocou pokúša znovu dobyť Chorásán.
672 – Péróz umiera na čínskom dvore.